Saint Anne´s Church

*Ak chcel nájsť najstaršieho žijúceho člena z rodiny O´Connell, vedel presne, kam má ísť. Vedel taktiež presne, čo má robiť. Boli to ako body ceruzkou v nejakom zápisníku, ak by nejaký mal, on si tie svoje však ukrýval hlboko v mysli, je to predsa len vždy bezpečnejšie. Hlavne, ak už raz zlyhal, teda nie priamo on, skôr jeho sestra to príliš nezvládla, nakoľko ju očividne skúsenosť s ním nevycvičila dostatočne na to, aby bola možno...Opatrnejšia? Na druhú stranu, ktorá dcéra by už len čakala, že ju zabije jej otec? No, po tom všetkom sa to dalo aj predpokladať, hlavne ak si zoberie do úvahy, ako veľmi chcel zabrániť tomu, aby sa s ňou zlúčil. Najhoršie na tom bolo, že mu to nakoniec vyšlo a Kai tak prišiel o jedinú možnosť získania toho, čo vždy tak veľmi chcel. Teda až do tejto doby, do kedy nezistil, že v tomto meste sa nachádza niečo, čo ho láka omnoho viac ako zlúčenie s jeho mŕtvou sestrou. Na tvári sa mu pod tou myšlienkou objaví letmý poloúsmev, ktorý je však skrytý pod všetkým tým chladom a ostrými hrotmi skla v jeho očiach. Jeho kroky sú pomalé, nenáhlivé, nemusí sa s návštevou vôbec ponáhľať, nakoľko bol kostol otvorený skoro neustále. Bolo to tak ideálne a pritom tak ironické. Niežeby mal nejaké zábrany ísť do miesta, ktoré mnohí ľudia zvali svätým chrámom Boha, niežeby neveril tomu, že niekedy žil, proste sa len do niektorých vecí radšej nechce miešať a on to plne chápe a podporuje. Kvôli tomu môže hneď usúdiť, žeby si s Kieranom príliš nerozumel. Možno je však divné, že pozná jeho meno, že rovnako ako jeho pozná meno aj jeho netere, Camille, mal ten pocit. Nebol to však prvý deň, odkedy sa Kai prechádza mestom, lepšie povedané - niekam mieri. Po tom, čo sa konečne zastaví trochu nabok od mesta pri vyššej stavbe s poniekiaľ špicatou vežou na vrchu, na ktorej sa nečakane nachádza aj kríž, v krátkosti ju od neho až po vyššie dvere prejde možno trochu skúmavým pohľadom. Vždy chcel skúsiť spoveď, ale nikdy na to nemal šancu, niežeby jeho rodina nebola katolícka, ale on s nimi tieto ambície nikdy nezdieľal a ako dieťa sa samozrejme nijako nespovedal, niežeby nemal hriechy, teda ak sa zostrihanie sestrinej bábiky dalo považovať za hriech...Ak by sa nepohol smerom dnu, najskôr by sa nad tým aspoň na chvíľu zamyslel. Zľahka si oblizne pery, ako tak prechádza cez vysoké dvere do miestnosti s množstvom lavičiek, na ktorej konci stál samozrejme oltár s nejakými soškami, ktoré by najskôr mali predstavovať svätých, nijako príliš sa tým však nezapodieval. Trochu nahne hlavou do strany, ako sa tak blíži ku kabínke, ktorá najskôr slúži na to, aby si tam ľudia sadli a hovorili niekomu, koho prakticky nepoznajú o svojich vlastných duševných problémoch, ktoré považovali za tŕňom v oku vyššej moci. Mierne našpúli pery a vstúpi dnu, pričom sa usadí na tenký matrac, ktorý bol nad drevom, z ktorého kabínka bola stvorená a hodí pohľadom nabok ku dierkam, ktoré boli vedľa neho na druhú stranu, najskôr, aby ho farár počul. Vedel, že tam je, mohol ho vidieť.* Myslím, žeby som mal začať s tým, že som zhrešil  a je mi to veľmi ľúto, každopádne mám trochu zmiešané pocity ohľadom toho, či potrebujem nejaké rozhrešenie. *Odmlčí sa, ale len na niekoľko sekúnd, pričom sa tentokrát díva s prázdnym pohľadom pred seba.* Myslíte, že mi ho môžete dať, nech som urobil čokoľvek? *Krátko podvihne obočím a opäť sa ohliadne ku dierovanej stene.* Nakoľko som, viete, uvažoval nad tým, či by ho mohol dostať každý bez ohľadu na to, aký veľký hriech má, bolo by to od Boha až príliš veľkorysé, nemyslíte?...Otče.

Kieran O'Connell: 
(Uběhly už skoro dva měsíce od toho incidentu s uřknutím. Už s Cami i se Sophie vyzkoušely několik metod, ale nic nepomáhalo. Možná ho to užíralo ještě o to víc, že se to uřknutí ještě neprojevilo. Byl z toho nervózní. Ano, už jen z toho faktu, že je uřknutý a zatím se s tím nedaří nic dělat, ale nijak se to taky neprojevilo. Někdy už i začínal věřit, že ho Benjamin vůbec neuřknul a tohle je jen nějaký vtip, že e jen vytrestal tak, že si to všichni myslí a blázní z toho. Ale pak to zase vždy zamítal, protože věděl, že tohle by asi Benjamin neudělal. Dokud se to uřknutí nějak neprojeví, tak se rozhodl stále vykonávat svou službu. Zrovna teď seděl ve zpovědnici, protože byly zpovědní hodiny. Dneska u zpovědi skoro nikdo nebyl. Už to snad chtěl i zapíchnout dřív a jít si odpočinout, ale pak náhle někdo vešel do zpovědnice. Zpovědní okénko měl zasunuté, takže vzal zarážku a vysunul ji. Samozřejmě okno mělo síťku, aby nebylo lidem pořádně vidět do obličeje, ale jak to okno otevíral, bystrý by si jist mohl všimnout, že má na ruce jakési divné znamínko. Vyslechnul si tedy toho, kdo semu chtěl zpovídat. Musel uznat, že se tu dlouho nesešel s někým takovým. S někým, kdo by polemizoval. Většinou mu tady vždycky lidé vysypou svoje hříchy a on jim s pár "zdrávas" dá rozhřešení.) Pokud si myslíte, že nepotřebujete rozhřešení, tak proč jste tady? Nemyslíte, že se ta otázka nabízí? Do kostela ke zpovědi většinou nezavítá člověk úplně bez poskvrnky a abychom si pravdu řekli, bez poskrvrnky asi není nikdo z nás. Bůh dokáže odpouštět možná snáze než lidé, pokud opravdu vidí, že lidé litují svých činů. Co kdybyste mi pověděl, co máte na srdci?

*Kieranovej ruky si všimol pri vstupe do kabínky len letmo, nekládol tomu najskôr žiadny význam, predsa len by si to hneď každý nespojil s niečím, ako bolo urieknutie a Kai v tomto prípade nebol žiadnou výnimkou. Myšlienka toho sa mu však pomaly ale istotne ukladala v hlave, čo ho nad tým nútilo premýšľať. Rozhodne to nebolo len obyčajné znamienko, bolo tu niečo a aj keď to zatiaľ nevedel rozpoznať, mohol to vycítiť. Nakoniec sa však radšej sústredí na dôvod svojho príchodu, ktorý bol samozrejme zameraný skôr na samotného Kierana ako nejakú šarádu so spoveďou. Z praktickej stránky mu však rozprávať o jeho skutkoch nerobilo žiadne problémy, necítil nič z toho, čo sa podobalo pocitom duševne zdravých ľudí. Žiadna empatia, žiadna vina, žiadne malichernosti ako boli emócie a presne to sa mu na jeho osobe tak veľmi páčilo, presne to ho robilo pripraveným na hocičo, čo by mohlo prísť. Nemá žiadne slabosti, neexistuje viac nič, čo by mu niekto mohol zobrať, možnosť zlúčenia tu už nebola, a tak sa musel upriamiť na nový cieľ, ktorý s mužom, ktorý sedí veľa, výrazne súvisí. Jeho tvár je nahnutá mierne do strany, akoby to snáď závyselo od toho, či bude počuť Kieranové slová. Kútiky jeho úst mierne cuknú, keď sa dostanú ku Kieranovým otázkam.* Znie to tak logicky...*Poznamená poniekiaľ sucho, ale už len z jeho tónu mohlo byť jasné, že za tým môže byť rozhodne niečo viac ako nejaká spoveď. Pri jeho vete si nedokáže pomôcť, ale myšlienka urieknutia sa mu začne zakrádať aj do posledných zákutí.* Takže je to teoreticky založené na ľútosti. *Pokrúti nad tým hlavou.* Nie je hlúpe oľutovať vlastné rozhodnutie? Znie to ako sebazápor. *Vydýchne, niežeby nad tým mal chuť polemizovať. Po tom, čo ho vyzve k tomu, aby sa mu zveril, len trochu zvraští obočím a skloní tvárou smerom nadol. Môže si vidieť kolená a špičky topánok. Na krátku chvíľu trochu privrie oči a pery sa mu zdvihnú do letmého úsmevu.* Má to poškvrnenie niečo spoločné s vaším urieknutím, alebo sa tie znamienka začali nosiť?...Mám z toho trochu zmiešané pocity...

Kieran O'Connell:
(Nakloní mírně hlavu do strany nad jeho otázkou. Ne, tohle tady v kostele opravdu nebylo běžné, aby se ho lidi vyptávali na takové věci. Na druhou stranu, proč tomu mladíkovi neodpovědět. Ano, podle hlasu to byl jistě nějaký zvědavý mladík.) Nemyslím si. Každý někdy udělá jistě něco, čeho pak záhy lituje. Tyhle činy ale pak nejdou vzít zpátky, i když můžeme udělat alespoň všechno pro to, abychom zmírnili dopad následků těchto činů. (Potom nervózně polkne, když mladík pokračuje dál. Cože? Všimnul si jeho uřknutí, ale to by nebyla taková velká věc, kdyby nevěděl, co to je. Teď si nějak přestává myslet, že ten mladík sem přišel jen tk ke zpovědi. Rozhodně musí chtít něco konkrétního. Ale snaží se zachovat klid. Nebude taky bláznit, co tady dělá a kdo je a jak to, že ví to, co ví. Prostě s ním bude i nadále udržovat konverzaci v tomto duchu.) Ano, to je jistě moje vada na kráse. Uřknutí jistě není nic, s čím by se měl člověk jen tak chlubit a já to rozhodě nedělám. Ale jste první takhle zvenčí, kdo si všiml. Mon nadpřirozených bytostí sem do kostela ke zpovědi rozhodně nechodí. (zkonstatuje zcela klidně a očekává mladíkovu další reakci.)

*Jeho nesúhlas nad jeho poznámkou si samozrejme s krátkym mlčaním vypočuje. Nie je to prvýkrát, čo s ním niekto nesúhlasí, prakticky bolo veľmi výnimočné, aby niekto zdieľal jeho myšlienky, nech sa to už týkalo hocičoho. Preto ho nijako nerozhodí pravda v Kieranových slovách, áno, ľudia sa väčšinou riadili touto logikou, akoby im to snáď pomáhalo niečo zmierniť, prežívať s nimi samými. Napriek všetkému čo urobil on, však so sebou dokázal žiť bez najmenších problémov.* Dá sa nejako zmierniť dopad následkov zabitia mojich troch súrodencov a zapríčinenia smrti toho štvrtého? *Prenesie, akoby sa ho snáď pýtal, aké zajtra bude počasie. Bola to len bezvýznamná otázka, ktorá neobsahovala nič hlbšie, snažil sa len informovať, možno bol trochu zvedavý na názor niekoho tak...Duchaplného. Musí sa nad tým slovom pousmiať, nakoľko to k nemu po tom, čo sa dozvedel o urieknutí, sedí zo všetkých stránok. Samozrejme sa nezaoberal tým, čo si pod jeho slovami Kieran najskôr predstaví, predsa len tu bolo spovedné tajomstvo a ako správny kňaz by ho mal dodržať. Navyše jeho súrodenci zomreli už veľmi-veľmi dávno. Jeho slová sa mu potvrdia v momente, keď Kieran znovu prehovorí. Vlastne nepredpokladal, žeby to odmietal, ak by to bola pravda, to by bol predsa hriech, nie?* Chváliť? *Trochu sa nad tým slovom pozastaví.* Je vám jasné, že kvôli tomu umriete? *Prenesie možno trochu konštruačne, akoby sa snažil len usporiadať si všetky fakty. Chytí sa nakoniec však jeho poslednej vety, ktorá ho donúti konečne rozvinúť pravú príčinu svojej návštevy.* Vlastne...Neprišiel som sem kvôli spovedi, ja viem, šokujúce...*Na niekoľko sekúnd sa mu trochu rozšíria oči a hlas jasne zironizuje.* Povedzme, že ma zaujala vaša rodina, teda priezvisko, ktoré nosíte. *Vydýchne, pričom je jasné, že sa dostáva ku časti, kvôli ktorej tu teraz sedí.* Je často spomínané práve s históriou tohto mesta...Mali ste tu asi široké korene a hlavne ste tu žili dostatočne dlho na to, aby ste sa pred všetkými tými upírmi a ostatnými kreatúrami začali chrániť, minimálne sa o nich informovať, nemám pravdu?

Kieran O'Connell:
(Povytáhne obočí nad tím, co mu právě teď ten mladík řekl. Ale nemohl říct, že by ho to zarazilo. I když morálně se mu to naprosto příčilo, už byl svědkem mnoha věcí. Rozhodně není správné někoho zabít, ať už je to z jakékoliv pohnutky, ale nadpřirozený svět, jako by se vymykal všem zákonitostem duchovního světa. I když tenhle mladík zněl dost sebejistě a rozhodně nezní tak, že by litoval svých činů. Zabil svoje sourozence, jak tady právě teď prozradil. Vlastně si byl stoprocentně jistý, že tu s ním sedí psychopat, ale on se nesměl nechat rozhodit.) Nejdůležitější je odpustit hlavně sám sobě. JEstli to dokážete, možná se sebou dokážete žít snáze. (Nemůže ho nějak odsuzovat za jeho činy a ani mu nebude říkat, že Bůh ho zatratí, tenhle mladík o to, podle jeho mínění, stejně nestál.) Jistě, že je mi známo, že zemřu, tohle mi připomínat nemusíte. (Odvětí poněkud podrážděně. Když ho poslouchá dál a prozradí mu, že tu není kvůli zpovědi, jen pokývne hlavou) Ano, to mi došlo. (jakmile ale začal mluvit o jeho rodině, tak se ve zpovědnici napřímil a upřel pohled na zpovědní okénko, jako by snad chtěl zahlédnout toho kdo za ním sedí.) Řekněme, že jsme stáli vždy uprostřed. Jsme jakýmsi podpěradlem vah tohohle města. (neodpověděl mu přímo na otázku, ale bylo asi víceméně jasné, že aby měli takovéto postavení, musí o městech a lidech v něm vědět hodně.)

*Musí priznať, že Kieran má uňho rozhodne bod, taký pokoj pri podobnom prípade doznania ešte nevidel. Akoby mal s podobnými vecami ročné skúsenosti, vážne by ho zaujímalo, s čím sa mu tu ľudia zverujú, keď to vyznie tak, že je na to zvyknutý. Len dúfal, že to nevyznelo tak, akoby ho do toho nútil, to by vážne nechcel. Dokázal si predstaviť, čo mu práve prebieha v mysli - Čo to je za psychopata? Čo tu robí? Prečo som len šiel za farára...Áno, bolo jednoduché si domýšľať myšlienky ľudí, hlavne ak sa týkali jeho maličkosti. Krátko našpúli pery nad jeho slovami, niežeby niečo podobné neočakával, ale slová jeho poslednej vety mu prišli poniekiaľ zvláštne. Možno to bolo tým, že by to s ním snáď malo mať nejakú spojitosť, a to si popravde vôbec nedokázal predstaviť. Predtým našpúlené pery sa mu teraz roztiahnu do letmej grimasy, ktorá však nevyzerá nijako pobavene. Je to skôr prejav tváre pri jeho zamyslení, akoby uvažoval nad tým, čo presne mu má povedať.* Hotovo...*Prenesie smerom ku Kieranovi so spokojným tónom v hlase. Samozrejme, že si dokázal odpustiť, nepamätal si, žeby bol kvôli niečomu na seba niekedy naštvaný. Problémy boli ostatní ľudia, so sebou problém nemal. Musí sa uškrnúť nad znateľnou podráždenosťou v jeho hlase, vedel, že si príliš neporozumejú.* Ešte som nevidel, aby sa človek chcel chváliť vlastnou smrťou...*Pokrúti nad tým delikátne hlavou.* A vraj ja som psychopat. *Úsmevom odhalí vrchný rad zubov, táto konverzácia ho začínala vážne interesovať. Samozrejme, nemalo žiadny zmysel naťahovať pravú príčinu toho, prečo tu sedí. Táto rodina ho zaujímala sama o sebe, teda hlavne časť spätá s ich pôsobením v nadprirodzenom svete v meste. Jeho motívy sa však Kieranovi výrazne nepozdávali, čo sa dalo spoznať zmenou jeho postoja, niežeby naňho nejako extra videl, ale obrysy boli viac ako znateľné. Svojou odpoveďou, teda slovami, ktoré ju mali predstavovať, mu samozrejme nič nedal, teda aspoň nie očividne, ale dosvedčil mu tým fakt, ktorý tušil ešte predtým, než do tohto mesta prišiel. S O´Connellovými si užije ešte veľa zábavy.* Tí, čo stoja v prostriedku často niečo skrývajú...*Prenesie bez tónu.* A ja mám rád tajomstvá. *Jeho slová sú vecné, pravdivé,  vážne rád spozná s tejto rodiny niečo viac, hlavne ak to bolo jeho hlavným zámerom.* Už by som mal ísť...Mám pred sebou jedno dôležité stretnutie a nerád by som to zmeškal...*Svižne sa rukami odrazí od matraca a postaví sa na nohy, pričom pootvorí dvere spovednice.* Držte mi palce. *S tým trochu rýchlejšími krokom vyjde z kostola a rozíde sa znovu ulicou.*